Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrady

Kaštieľ

BETLIAR

1. apríl 2010

Kaštieľ stojí nad obcou Betliar v krásnom anglickom – prírodnom parku, sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava.

Je zariadený pôvodným nábytkom a zbierkami.

Vstupy do expozícií: 9.30, 11.00, 12.30 a 14.00 hod.

trvanie prehliadky: 60 min TU

Hrad v stredoveku ho vlastnili Bebekovci, v podobe letohrádku. Z tých čias sa nezachovalo pi prestavbách nič. Posledným z Bebekovcov, ktorý ho vlastnil bol Juraj Bebek, ktorý pravdepodobne v roku 1566 opustil Gemer a o rok na to zomrel v Sedmohradsku bez potomkov. Neskôr majetky prešli do rúk cisárskeho dvora a spravovali ho p kapitáni z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná "vláda" rodu Andrássyovcov.

Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu :

- staršia betliarska so sídlom v Betliari a

- mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.

Rod Andrássy už od 17. storočia znamenal veľa v živote Uhorska, patrili na špičku európskej aristokracie.

Kaštieľ je v úzkej historickej spojitosti s hradom Krásna Hôrka spolu s obcou Betliar.

Obec Betliar za svoj vznik môže vďačiť nerastnému bohatstvu Volovského pohoria, v ktorom najmä nemeckí baníci ako „pozvaní“ hostia kutali a dolovali vzácne rudy. Cisársky generál Lazár Schvendi roku 1565 dobyl Plešivský hrad, o dva roky neskoršie Krásnu Hôrku a v roku 1578 za veliteľa Krásnohorského hradu menoval Petra Andrášiho. Majetky Františka Bebeka boli skonfiškované. Spravoval ich vrátane Betliara, Andrássy. Od roku 1642 sa obec stala dedičným vlastníctvom Andrássyovcov.

Imrich Andrássy - gróf, podnikateľ, syn Karola Andrássyho mladšieho, viedol ľahkomyseľný spôsob života, v dôsledku čoho prišiel o celý rodový majetok v Betliari. Členmi Andrássyovského rodu bol málo spomínaný. Majetky od neho získal kúpou v roku 1847 gróf Tomáš Nadášdy a ten ho zasa predal Pálffyovcom. Majetok pre Andrássyovcov získal späť až Emanuel Andrássy v roku 1878.

gróf Karol Andrassy

Veľkú pozornosť v histórii Betliara si zasluhuje -

gróf Emanuel I. Andrássy (1821 - 1891) nazývaný aj "ŽELEZNÝ GRÓF" :

Jeho otec gróf Karol III. preslávil sa predovšetkým ako podnikateľ v oblasti železiarstva a autor mnohých odborných štúdií o hospodárskom rozvoji Uhorska. V roku 1773 sa stal vlastníkom obce Vlachovo v okrese Rožňava, kde žili v kaštieli rodiny Andrássyovcov. /V roku 1950 bol zrenovovaný a dnes po prestavbe v r. 2004 slúži ako kultúrny dom. /

Emanuelova matka Etela Szapáryová patrila medzi najbohatšie nevesty vo vtedajšom Uhorsku a vďaka nej získali Andrássyovci rozsiahle majetky. Emanuel získal základné vzdelanie od súkromných učiteľov v kaštieli. Vysokoškolské štúdiá ho zaniesli z Budapešti do Itálie, Nemecka, Francúzska i Anglicka. Mal mladších bratov - Grófka Gabriela Pálffy Júliusa I. a Aladára.

Zmodernizoval vlastné bane a huty v Gemeri. Výhodným sobášom s grófkou Gabriellou Pálffy (1833 - 1914) /mali 7 detí/ sa podarilo získať späť starý rodový majetok. V roku 1878 získal späť majetky v Betliari (od prechodných majiteľov grófa Nadášdyho, resp. baróna Grovetina)./ Betliar predal Imrich Andrássi - gróf, podnikateľ, syn Karola Andrássyho mladšieho, ktorý viedol ľahkomyseľný spôsob života /.

Spolu so synom Gejzom Andrássym I. zabezpečil v rokoch 1880-1886 prestavbu kaštieľa na spôsob loveckého zámku, ktorý honosným spôsobom i zariadili. Táto posledná veľká prestavba mu dala dnešný vzhľad. Nakupoval umelecko-historické vzácnosti a rozširoval park. V jeho diele pokračoval ďalej jeho syn gróf Gejza I. Počas tejto romantickej - historizujúcej prestavby bol pôvodný klasicistický objekt nadstavaný o jedno celé poschodie a na západnej strane bola vybudovaná mohutná veža neogotického schodiska. Na východnej strane bola zasa postavená vežička na vzor veže slávneho sedmohradského hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Nebojsa) s dlátkovou strieškou, ostatné veže majú striešky francúzskeho typu.

Andrássy Emanuel ml. (II) (Andrássy)
Gróf, posledný majiteľ kaštieľa (12. 8. 1892 - 7. 2. 1953)
Posledný obyvateľ betliarskeho kaštieľa. S manželkou, grófkou Máriou Kolonskou z Poľska, mal dcéru Ilonu a syna Gejzu (II). Tesne pred Slovenských národným povstaním (1944) celá rodina opustila Betliar a odsťahovala sa na západ k sestre Marice Lichtensteinskej. Syn Gejza (nar. 20.12.1920 vo Viedni) zomrel 19.2.1997 vo Vadusze. Dcéra Ilona žila v Budapešti, po smrti bola jej urna uložená do rodinnej hrobky na hrade Krásna Hôrka (dňa 13. júla 1991).

Prechádzka kaštieľom :

Prestavba v 80-tych rokoch 19. storočia sa podpísala aj na interiéroch sídla, ktorého funkcia sa v druhej polovici storočia zmenila na výlučne poľovnícko-reprezentačnú. Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, je v nej viac než 15000 zväzkov. Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herňa i apartmány s kúpeľňami.

Anglický park :

Okolo kaštieľa je jeden z najkrajších anglických parkov na Slovensku. V roku 1978 bol zapísaný do zoznamu významných historických záhrad sveta s rôznymi zaujímavými objektmi. Sú tam tri fontány, množstvo cestičiek, ktoré vedú k zaujímavostiam parku. Veľmi zaujímavý je vysoký kamenný vodopád pripomínajúci rímske antické akvadukty, pod ktorý umiestnil grottu (jaskyňu) pre ľadové medvede . Nájdeme tam aj Bosnia bar, miesto zábav aristokracie, postavený pravdepodobne v 18. storočí. Na jednej z cestičiek vedúcich cez rôzne parkové zákutia je malá okrúhla kamenná stavbička s kupolou, tzv. Hermesova studňa, ktorá bola postavená pôvodne ako miesto na oddych. Pôvodne v nej bola soška Hermesa - syna Dia s delfínmi. Najzaujímavejšou je slobodomurársky pavilón, postavený na sklonku 18. storočia Leopoldom Andrássym, členom slobodomurárskej lóže. Pavilón zaujme svojimi netradičnými okennými otvormi v tvare hviezdy, či trojuholníka. Vo vnútri sú steny pokryté maľbou iluzívnej stĺpovej architektúry. Budovu obkolesuje malá vodná priekopa, okolo ktorej boli vysadené trojice stromov vyrastajúce z jedného kmeňa - symbolizujú súdržnosť slobodomurárov.

Park v minulosti poskytoval priestor pre rôzne športové aktivity, okrem jazdy na koni, či poľovačiek, to bol tenis a kriket. Po týchto plochách zostal už len čínsky pavilón, kde sa odkladalo športové náčinie.

Park postupne prechádza do lesa, bohatého na poľovnú zver, preto bol Betliar v 19. storočí a začiatkom 20. storočia hojne navštevovaný aristokraciou z celej Európy. Slávne betliarske poľovačky na medvede sa stali častou témou súdobej tlače.

V blízkosti kaštieľa sú vysadené vzácne cudzokrajné dreviny. Rastie tu najväčšia magnólia v strednej Európe, zelkova ostrolistá, katalpa, ginko dvojlaločné, či ľaliovník tulipánokvetý.

FOTOPRECHÁDZKA :

Pavilóny v anglickom parku :

- tento slúžil na odkladanie golfového náčinia :